Tie ženy, ktoré menili svoje komunity… už dávno pred nami. Poznáte Teréziu Brunšvikovú?
21. februára 2024Nevymysleli sme to, čo robíme v materských centrách – už pred nami tu, v každom meste, v každej obci, žili ženy, ktoré ich zmenili. Trpezlivo, pomaly búrali stereotypy. Učili deti, že sa dá žiť aj láskavo, úctivo, tvoriť hodnoty nielen pre seba a pre svoje rodiny, ale pre ostatných nablízku. Skrášľovali spoločné priestory. Vymýšľali spôsoby, ako sa dôstojne postarať o slabších, znevýhodnených. Vzdelávali.
Tie ženy často ostávajú v úzadí, nie sú v učebniciach, nemajú pamätné tabule.
Veď si len hoďte slovné spojenie: „významné osobnosti“ vo vašom meste či obci do google.com. Vypadne vám dlhý zoznam mužov – ten naprojektoval most, ten bol významným riaditeľom školy. Ten to tu vyplienil.
Ale ženy? Prečo v tých zoznamoch nie sú – v pomere 1:1 alebo „fifty – fifty“, tak ako tu spolu žijeme?
Poďme spolu hľadať.
V tejto sérii blogov a statusov prinesieme príbehy z minulosti.
A vás možno napadnú ďalšie a ďalšie mená.
Nezabudnime.
Viete, kto bola Terézia Brunšviková?
Stačí povedať, že to bola starostlivá a citlivá žena so zmyslom pre spravodlivosť?
Pozrime sa bližšie na jej príbeh.
Narodila sa v Bratislave, vlastne vo vtedajšom Prešporku v roku 1775 v šľachtickej rodine. Veľmi mladá sa vydala – a veľmi mladá ovdovela.
V tom čase to nebolo ľahké. Hľadala útechu na rôznych miestach – chvíľu prebývala v matkinom rodnom dome v Budíne, potom u sestry v Rusku.
Stretnutia so švajčiarskym pedagógom Johannom Heinrichom Pestalozzim, ktorý vyučoval deti hravou, ľahučkou formou a snažil sa, aby si osvojili základné vzdelanie, a anglickým vychovávateľom, priekopníkom predškolského vzdelávania (infant school) Samuelom Wilderspinom, sa jej stali doslova osudným.
Pod ich vplyvom založila v roku 1828 v mestskej časti Krisztinaváros v Budíne prvú detskú opatrovňu – škôlku v Rakúsko-Uhorsku s názvom Anjelská záhrada.
Bola presvedčená o tom, že ak sa deťom, ktoré pochádzajú z chudobných pomerov, už v útlom veku ponúkne (ako hovorila) „rozumná“ a z morálneho a náboženského hľadiska bezchybná výchova, budú zdravšie a cnostnejšie a vyrastú z nich čestní ľudia.
Neostala pri jednej opatrovni.
Zakladala ďalšie a ďalšie: v Pešti, v Banskej Bystrici, v Prešporku – tam otvorila hneď dve škôlky, na Vydrici a na Valonskej ulici, aj v Trnave.
Terézia sa podieľala aj na zriadení prvej dievčenskej priemyselnej školy v Uhorsku.
Prečítajte si viac:
https://dennikn.sk/3492947/terezia-brunsvikova-brunszvik-brunswick-terez-zalozila-prvu-skolku-v-strednej-europe-bol-to-madar-alebo-slovak-5/
https://mytrnava.sme.sk/c/7966127/vzdelavanie-malych-deti-vuhorsku-pozdvihla-grofka-zdolnej-krupej.html
https://kniznica-sgzp.webnode.sk/news/terezia-brunsvikova-velka-laska-ludwiga-van-beethovena/
A ešte niečo. Ak poznáte inšpiratívne ženy z minulosti vo vašich lokalitách, napíšte nám o nich. Je dôležité poznať vlastnú históriu.
Aj tieto články realizujeme v rámci projektu „Ženy v komunite – od dobročinnosti k rovnocennej práci v komunitách”, ktorý bol podporený z programu Domáce a rodovo podmienené násilie, ktorý je financovaný z Nórskeho finančného mechanizmu 2014 – 2021 a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
„Spoločným úsilím k zelenej, konkurencieschopnej a inkluzívnej Európe”
